„Z Jokeritu som odišiel preto, lebo som hráč, ktorý potrebuje cítiť dôveru a podporu spoluhráčov," povedal Michal Šoška.

Ak sa nedarí tímu, padá väčšinou trénerova hlava. Ak sa nedarí hráčovi, najprirodzenejšou cestou je zmena dresu. Nie vždy to však vyjde. Michal Šoška je však ukážkou presného opaku. Donedávna hráč Jokeritu Petržalka nemal v novej sezóne na ružiach ustlané. Jeho výkony nezodpovedali predstavám klubu a ani jeho vlastným.

„Z Jokeritu som odišiel preto, lebo som hráč, ktorý potrebuje cítiť dôveru a podporu spoluhráčov a mal som pocit že mi to chýba. Tým pádom som nemal hernú pohodu a nevedel som sa vyhecovať k lepším výkonom.“

Strelecké trápenie vrcholilo a tak prišlo to, čo prísť malo. Hráč požiadal o prestup. Prikývol na ponuku Demons Bratislava a správnosť jeho rozhodnutia potvrdil hneď v prvom zápase v nových farbách. Strelil štyri góly Gajarom a v ďaľších troch bol rovnako úspešný. Po góle strelil Lozornu i bývalému klubu z Petržalky, dvomi gólmi zaťažil konto Lúk. Je za touto vysokou produktivitou iba zmena dresu?

„Myslím si že áno. Chalanov z Demons poznám už dlho, ponuku hrať za nich som dostal ešte pred začiatkom sezóny, na turnaji v Gajaroch, kde ma oslovil náš brankár Butowski. Nakoniec som sa rozhodol, ako som už spomínal vyššie, a myslím, že som spravil dobre. Zišiel sa tu skvelý kolektív, kde jeden druhého podporuje a hecujú sa k lepším výkonom. Tak dúfam, že sa mi vrátila stará forma a pomôžem klubu k zisku vytúženého titulu.“

Jasný príklad toho, že zmena tentokrát ozaj pomohla.