Marek Šťasný sa môže pýšiť výnimočnou sezónou.

Cez víkend sa Nitranom podarilo na domácej pôde získať prvenstvo v Mamut Cupe hráčov do dvadsať rokov. Jedným z členov víťazného kolektívu bol iba šestnásťročný Marek Šťasný, ktorý bol suverénne najmladším hráčom "rytierov" a azda aj na turnaji celkovo. Hokejbal.sk vám prináša rozhovor s týmto šikovným mladíkom.

Aký je pocit stať sa už v šestnástich rokoch majstrom Slovenska?

"Je to nádherné. Veľmi som to nečakal. O to viac si cením, že mi chalani pomohli k tomuto zisku."

V Nitre sa ešte pred pár rokmi hokejbal na takejto úrovni nehral. Koľko rokov sa venuješ tomuto športu?

"Hrám ho približne tri roky. Začínalo sa to pri baráku, no o rok sme sa so školou prihlásili do juniorskej ligy vo FHbL. Na trénenigu ma oslovil terajší tréner Granát (Martin Podlucký, pozn. redaktora).

Túto sezónu si strávil tiež medzi staršími hráčmi...

"Hral som počas celej sezóny za Nitrianskych rytierov. Takisto nastupujem v I.SHbL Juhozápad - Nitra. V nej si obliekam dres Tazmanians. Sú to neoceniteľné skúsenosti."

Ako vyzerala príprava Nitry pred Mamut Cupom?

"Pripravovali sme sa na vedľajšej ploche. Mali sme pár kondičných tréningov a podobne. Bolo to dosť ťažké, pretože ako tím sme sa pokope stretli až v prvom zápase."

Ako hodnotíš vaše výkony na turnaji?

"Rozbiehali sme sa trošku pomalšie. V istých momentoch akoby sme zasplali na ihrisku. Ale už vo štvrťfinále sme si povedali, že takto sa nehrá. Porazili sme Trenčín a na ďalší deň Ružinov. Nabehli sme na nich a vyzeralo to akoby nevedeli, čo sa deje. Finále bolo nesmierne ťažké, ale som veľmi rád, že sa nám napokon podarilo získať titul. O to viac, že sa hralo v Nitre."

Najťažšie je zrejme hodnotiť svoje výkony...

"Keďže mám iba šestnásť rokov, väčšinu osobných súbojov som prehrával. V tom sa naozaj musím zlepšiť. Ďalej to, že som nehral stále pripisujem svojmu veku a tiež faktu, že nemám toľko skúseností ako ostatní chalani. Celkovo si však myslím, že som trénera nesklamal v tom, čo odo mňa čakal."

Vo finálovom stretnutí ste inkasovali gól ako prví. Gólovo ste sa na súpera museli stále doťahovať. Kedy prišiel zlomový moment?

"Myslím si, že to bolo počas oddychového času Vrútok. Vyhecovali sme sa, dali sme si pokrik a za pár sekúnd sme vsietili víťazný gól."